Groenendael, tervueren, malinois a laekenois: štyri varianty belgického ovčiaka

Groenendael, tervueren, malinois a laekenois sú štyri varianty belgického ovčiaka a líšia sa srsťou, nie postavou. Groenendael je dlhosrstý a čierny, tervueren dlhosrstý a hnedožltý (alebo sivý) s čiernou maskou, malinois krátkosrstý a hnedožltý s maskou, laekenois drsnosrstý a hnedožltý. Podľa štandardu FCI č. 15 je pre všetky štyri ideálna výška v kohútiku 62 cm u psov a 58 cm u súk, hmotnosť približne 25 až 30 kg, respektíve 20 až 25 kg. Dĺžka, smer, vzhľad a farba srsti sú podľa FCI jediným kritériom, ktoré ich rozlišuje.

Štyri varianty v tabuľke

Každú varietu FCI posudzuje samostatne a môže získať vlastný titul. Prvý štandard z 3. apríla 1892 počítal s jedným plemenom a tromi variantmi srsti. Dve dlhosrsté variety sa dnes líšia najmä farbou. Americké AKC vedie groenendael (v USA Belgian Sheepdog), tervueren, malinois a od 1. júla 2020 aj laekenois ako samostatné plemená, FCI ako jedno plemeno č. 15. V zahraničí sa názov tervueren píše aj ako tervuren.

Postava je pri všetkých rovnaká. Povolené rozpätie je 60 až 66 cm pre psov a 56 až 62 cm pre suky. Telo sa vpisuje do štvorca, dĺžka od pleca po sedací hrb sa približne rovná výške v kohútiku. U psa vysokého 62 cm meria hlava asi 25 cm a papuľa 12,5 až 13 cm. Uši sú malé, vysoko nasadené, trojuholníkové a vzpriamené, oči mandľového tvaru a hnedé, podľa možnosti tmavé, nos čierny.

Belgický ovčiak groenendael a tervueren: dlhá srsť

U oboch je srsť krátka na hlave, vonkajšej strane uší a dolných častiach nôh, inde dlhá a hladká. Na krku a hrudi je bohatšia a tvorí golier a zásteru, na zadných stehnách „nohavice“, na zadnej strane predlaktia strapce a chvost nesie bohatý chochol. Ucho chránia husté chumáče chlpov.

Groenendael je len jednofarebný čierny. Tervueren je hnedožltý alebo sivý s čiernym prekrytím a čiernou maskou, pričom hnedožltá musí byť sýta, nie svetlá ani vyblednutá. Štandard však psa inej farby než hnedožltej s čiernym prekrytím nepovažuje za elitného a sivú uvádza aj medzi chybami. Podľa AKC sa tervueren od groenendaela líši len prejavom recesívneho génu pre hnedožltú farbu.

Malinois a belgický ovčiak laekenois: krátka a drsná srsť

Srsť malinois je veľmi krátka na hlave, ušiach a dolných častiach nôh, inde krátka, hustejšia na chvoste a krku, kde tvorí golier od základu ucha po hrdlo. Zadné strany stehien lemujú dlhšie chlpy a chvost má tvar klasu, nie chocholu.

Laekenois má srsť drsnú, suchú, strapatú a na celom tele dlhú asi 6 cm, na hornej časti papule, čele a nohách kratšiu. Chlpy okolo očí nesmú zakrývať tvar hlavy, no brada na papuli je nevyhnutná. Podľa AKC pôvodne strážil bielizeň sušiacu sa na šnúre.

Ako ich rozoznať: farba, maska a znaky

Najprv sa posudzuje dĺžka srsti, potom farba. Čierny dlhosrstý pes je groenendael, dlhosrstý hnedožltý či sivý s tmavou maskou tervueren, krátkosrstý hnedožltý s maskou malinois a strapatý drsnosrstý hnedožltý pes s bradou laekenois.

U tervuerena a malinois musí byť maska veľmi výrazná a spájať horný a dolný pysk, kútiky pyskov a viečka do jednej čiernej zóny. Štandard žiada najmenej šesť čiernych bodov pigmentácie: obe uši, obe horné viečka a horný aj dolný pysk. Čierne prekrytie sú čierne končeky chlpov, ktoré majú pôsobiť „plameňovito“, nie vo veľkých škvrnách ani pruhoch. U laekenois je čierne tieňovanie nenápadnejšie.

Malé množstvo bielej štandard toleruje u všetkých na hrudi a prstoch. Chybou je biela „kravata“ na hrudi alebo biela za prstami. Diskvalifikuje rozsiahla biela na hrudi, najmä až po krk, biela na nohách vyššie než do polovice záprstia či priehlavku, ktorá tvorí „ponožky“, biela inde na tele a u tervuerena či malinois chýbajúca maska vrátane svetlejšej papule. Pri groenendaeli sú chybou červenkavé nádychy a sivé nohavice.

Starostlivosť o srsť

Hustá srsť s vlnitou podsadou je povinná u všetkých štyroch variet a jej absencia je diskvalifikujúca chyba. Čo štandard v srsti považuje za chybu:

Pri groenendaeli veterinárny portál PetMD odporúča pravidelné týždenné česanie, pretože srsť sa môže zacuchávať, a kúpanie po obzvlášť špinavých výpravách. Po pobyte vonku sa oplatí skontrolovať kliešte a zacuchané miesta. Presnú frekvenciu pre ostatné variety použité zdroje neuvádzajú.

Líšia sa variety povahou?

Štandard FCI opisuje jednu povahu a jedno využitie pre všetky štyri variety: pôvodne ovčiarsky pes, dnes pracovný pes na stráženie, obranu či stopovanie, všestranný služobný aj rodinný pes. Rozdiely uvádza len v srsti a farbe. Za chybu považuje nedostatok sebadôvery alebo prílišnú nervozitu, agresívne a bojazlivé jedince diskvalifikuje.

Veterinárna organizácia WSAVA a partnerstvo IPFD (2022) upozorňujú, že pri belgickom ovčiakovi je dôležitejšia konkrétna línia než varieta. Výstavné línie môžu byť citlivejšie, pracovné tvrdohlavé a potrebujú pevné pravidlá. AKC opisuje groenendaela ako verného a ľahko cvičiteľného psa, malinois ako citlivého k rodine a pracovitého, laekenois ako pozorného a k cudzím zdržanlivého. Ide o popisy plemenných zväzov, nie o merania. Porovnanie, ktoré by jednu varietu označilo za pokojnejšiu, sa v štandarde ani v použitých veterinárnych zdrojoch nenachádza.

Kríženie variet a vzácnosť laekenois

Štandard FCI zakazuje párenie medzi varietami okrem výnimočných okolností, keď zákaz zrušia oficiálne plemenné rady (text z roku 1974). Do chovu majú podľa neho patriť len funkčne a klinicky zdraví psi s typickou stavbou.

Podľa WSAVA a IPFD FCI v roku 2013 v spolupráci s Belgickom prepojený chov podporila a Belgicko od roku 2019 zapisuje potomkov takých párení. WSAVA to víta ako snahu zachovať genetickú rozmanitosť variet, ktoré podľa AKC vychádzajú zo spoločného základu. Aj bez kríženia sa môže v jednom vrhu objaviť iná varieta: podľa AKC sa hnedožlté šteňatá bežne rodia čiernym psom, ktoré nesú recesívny gén.

Najvzácnejší je laekenois. AKC v článku k uznaniu plemena z 1. júla 2020 uviedlo, že najlepšie odhady hovoria o približne 1 000 laekenoisoch na svete.